Ako na život
Michal je ten typ človeka, ktorého radi stretávame. Má stále dobrú náladu a vždy vie povedať niečo pozitívne. Vždy vedel ľudí motivovať. Keď mal niektorý z kolegov zlý deň, Michal mu vždy vedel ukázať kladnú stránku celej veci, zmeniť jeho postoj, nazeranie na danú situáciu... Slovom - dodal každému energiu a chuť riesiť a popasovať sa s problémom. Na otázku "ako sa máš" mal obľúbenú odpoveď: "Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojčatá".
Bol som veľmi zvedavý, ako to dokáže, ako je to možné... A tak, keď sa mi raz naskytla príležitosť, spýtal som sa ho na to.
"Len sa nepretvaruj, nemôžeš byť predsa dobre naladený stále... celý deň, každý deň, celý čas! Ako to robíš?"
Michal mi na to zaujímavo odpovedal: "Každé ráno, keď vstanem, poviem si, že mám na výber dve možnosti. Buď budem mať dobrú náladu, alebo... si môžem vybrat tú zlú. No a ja si vždy vyberiem radšej tú dobrú.
A vždy, keď sa mi pritrafí niečo zlé, môžem si vybrať, ze budem obeťou, alebo... si môžem vybrať možnosť, že sa z toho poučím. A ja si vždy vyberiem tú moznosť pouciť sa z toho.
Vždy, keď niekto ku mne príde a sťažuje sa, môžem si vybrať - buď prijať jeho nešťastie, alebo... snažiť sa pomôcť mu nájsť nejakú kladnú stránku života. A ja si vyberám vždy tú druhú možnosť - hľadám spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovať a žiť ďalej. Hľadám tú kladnú stránku života."
"No, to ale nie je vždy také jednoduché!" protestoval som.
"Ale je," povedal Michal.
"Celý život si vyberáme. Keď si odmyslíš všetky tie hlúposti okolo, každá situácia je v skutočnosti voľba. A ty si vyberáš, ako reagovať na danú situáciu. Ty si vyberáš, ako ľudia ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberáš, či budeš mať dobrú alebo zlú náladu. Jednoducho povedané - Ty si vyberáš, ako žiješ svoj život."
Veľa som rozmýsľal o tom, čo povedal Michal. Krátko potom som odišiel pracovať preč z tej stavebnej firmy a začal som podnikať sám. Aj keď sme sa už nevídali, často som o ňom rozmýšľal, keď som sa dostával do problémových situácií, keď som si "vyberal", ako budem žiť svoj život, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.
O niekoľko rokov potom som počul, že Michal mal vážnu nehodu, keď spadol z 20 metrovej výšky. Po 18 hodinovej operácii a dlhých týždňoch na lôžku ho nakoniec pustili domov so zadrôtovanou chrbticou. Stretol som sa s ním asi pol roka po tej nehode.
Keď som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal: "Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som uz dvojčatá. Chceš vidieť moje jazvy??"
To som odmietol, ale spýtal som sa ho, čo sa mu prehnalo hlavou, keď dopadol vtedy na zem.
"Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, že chcem vidieť a teším sa na bábätko, lebo manželka mala onedlho rodiť", odpovedal Michal.
"...a hneď vzápätí potom, som si uvedomil, že mám dve možnosti: Mohol som si vybrať život alebo... smrť. Tak som si vybral život."
"A nemal si strach? Nestratil si vedomie?? pýtal som sa ho. Michal odpovedal:
"... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, že to bude dobré. Ale keď ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na tvárach doktorov a sestričiek, skutočne som sa zľakol. V ich očiach som čítal - toto je mŕtvy človek. Uvedomil som si, že musím niečo urobiť.
"A čo si spravil?", pýtam sa ho.
"No, bola tam obrovská nemotorná sestrička, ktorá na mňa revala, či som na niečo alergický. ÁNO, odpovedal som. Lekári, aj sestričky spozorneli a čakali na moju odpoveď. Zhlboka som sa nadýchol a zakričal som: Na vážne ksichty!"
Keď sa dosmiali, povedal som im: Rozhodol som sa, že budem ziť. Operujte ma ako živého, nie ako mŕtvolu!" Michal prežil nielen vďaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vďaka svojmu úžasnému prístupu k životu. Od neho som sa naučil, že kazdý deň máme moznosť žiť naplno.. Čo prežívaš, to chceš. Čo chceš, to prežívaš. Nie je dôležité, čo sa deje, ale ako to človek príjme - to rozhoduje o všetkom. Ako príjme to dobré, ale aj to zlé, čo sa nikomu z nás nevyhne. Preto sa netráp, čo bude zajtra, zajtrajšok nech sa o seba postará sám. Každý deň má dosť starostí aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten deň, kvôli ktorému si sa trápil už včera.
Menovky: príbehy o láske
0 komentárov:
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov